Formulácia v nadpise je všeobecná, platiaca pre jednotlivcov, JEDNOTLIVKY,
ktorých éra sa priblížila k záveru, s tým, že už nebude NIKDY možný ich návrat.
PREČO je tak dôležité vedieť, že … UŽ NIKDY VIAC?
Jednoducho musí byť istota, že isté neželané javy, udalosti, princípy nebudú
viac strpčovať, sťažovať, ba až znemožňovať prirodzený vývoj, chod vecí
chcený nielen ľuďmi, ale dokonca aj tým NAJVYŠŠÍM, a teraz môžme kľudne
pominúť náboženský význam tohoto slova, akokoľvek silno sa môže niekomu
drať na jazyk.
Ono je totiž vrcholne dôležité, aby spomínaná istota, ktorá je samozrejmá
kdesi „tam hore“, bola uchopiteľná, prítomná a jasne spoznateľná na všetkých
úrovniach hierarchických štruktúr, dajmetomu ľudskej spoločnosti.
Ako môže vôbec niekto čo i len pomyslieť na to, že je možné takúto požiadavku
vôbec nastoliť! No jednoducho … ako hore, tak i tam dole.
Ako u pánov v Parlamente, tak i v krčme a nemocničnej izbe.
AKO V NEBI, TAK I NA ZEMI, TAK NECH …
Ach áno, ateisti, neveriaci povedia, že povedačky čiernej mačky,
hnačky našej starej plačky. Ale veď nakoniec … nech si každý verí,
čomu chce. Kľudne aj tomu, že Boh neexistuje a Jeho Zákony už neplatia.
Táto viera je síce smiešna, ale aj zároveň úplne najrozšírenejšia po celom svete.
U nás na Slovensku? My sme VEĽMOC tejto (ne)viery …
Že čo, my, kresťanky a kresťania, svätý národ, Boží Ľud? My?
Ale áno, my, áno, my.
Nebojte, nebude to žiadny filozoficky náročný traktát, žiadne náročné logické
uvažovanie, nijaký bolehlav a odpudivé tliachanie do vetra. Zas na druhej strane,
isté múdrosti majú nula slov, ticho vo vzťahu povie vždy úplne najviac, Ježiš
dokázal zložité pravidlá vtesnať do pár slov a vysvetliť tým zložité vzťahy
a princípy krátkou formuláciou.
Zopakujeme si, písal som to nie raz a rady na to zabúdajú. Áno, ONY.
Je ich už iba zopár. BOHATÉ RODINY, BOHATÉ KLIKY. BOHATÉ ŽENY.
ROHATÉ RODINY, ROHATÉ KLIKY. ROHATÉ ŽENY.
Čertice. Čertia sa, jedujú, prskajú oheň a síru, paničky, ktoré majú dojem,
že svet patrí im a nad ne niet. Ale áno, nad NE JESTO !!!
Majúc síce v rukách, na polici, v ústach, na jazyku Božie Slovo, od ich
srdca je na sto honov ďaleko. Ako to viem, ako to viete?
Také ľahké. Pozrite na ne, započúvajte sa do spôsobu ich reči.
Pozorujte výrazy ich tvárí, či je v nich Láska nebeská
alebo Studený chlad Luciferských nebeskomodrých očí.
Či cítite z ich slov pohladenie, nádej, radosť, povzbudenie, úľavu,
a či drsný pohlavok, skepsu, smútok, smrteľný spánok a ťažobu.
Špina, temno, zatratenie, polovica ľudí nepatrí na túto ZEM …
písal Abd-ru-šin pred sto rokmi.
http://www.svatygral.sk/sk/64-co-oddeluje-dnes-tak-mnoho-ludi-od-svetla
a citácia odtiaľ …
„Viac ako polovica všetkých ľudí V PRÍTOMNOSTI vôbec nepatrí na túto zem!“
Vo vtedajšej prítomnosti, čiže pred sto rokmi. Pred 2.svetovou vojnou,
dobou nesmierneho utrpenia, pred komunizmom, pred Polpotom, pred Bushom.
Pred dievčatami, ktoré bez váhania nechajú odstrániť z povrchu Zemského
pol milióna deciek a tvrdia, že je to OK, čo tam po utrpení,
veď aj Starobiblický Boh je Oko za Oko, Zub za Zub.
Madeleine Albright – The deaths of 500,000 Iraqi children was worth it for Iraq’s non existent WMD’s
Sa čudujete, že takéto „Ženy“, „Češky“ neváhajú poslať armádu, podpísať papier,
stlačiť gombík, aby, … vždy sa mi tlačia do očí slzy, aj keď viem, že už sú v NEBI
a šťastné a už ich netrápi nič a ani nikdy nebude.
Kto na koho má rozhodujúci vplyv.
Političky na Čitateľky, Nositeľky? Vyznamenaní i Krížov?
Alebo naopak? Čo je väčšia sila? Najsilnejšia pozemská armáda alebo SLOVO BOŽIE?
Ale keď je nepochopené, nesprávne interpretované, zneužívané, jedom kobry miesto
tíšiacim liekom, pohladením a upokojením, nemožno sa čudovať, keď nesprávne
pochopená veta (– v kontexte doby …
„Viac ako polovica všetkých ľudí V PRÍTOMNOSTI vôbec nepatrí na túto
zem!“, platiaca pre úplne inú dobu, sa stále vyslovuje
a interpretuje, akože to dnes.
„Špina, temno, zatratenie, svet sa rúti do záhuby, ak budete počúvať nás
a našich mužov, budete šťastní a spasení, dostanete sa do neba a …“
„To pravé HNUTIE, ten pravý KRUH … to sme MY.
EEEEEHHHHHMMMMM…JJJJJAAAAA,
manžel, naše decká a spoloční kamoši.“
Š(PO)PI(Í)NAVÉ (OB)ŽEN(R)SKÉ S(Z)LOV(D)EN(J)SKÉ
PO(U)KRIV(D)ENÉ K(G)RÁĽ(L)OVSKÉ K … AMARÁTKY,
aj keď sa derú na jazyk aj šťavnatejšie výrazy, ako KONKUBÍNY,
či priam … ale no, chlapče, hádam nemyslíš vážne.
No zle hádaš, tak jest!)
vyústi do myšlienky zredukovania počtu
svetového obyvateľstva na „prijateľné“ tri miliardy.
ČISTOTA, SVETLO, SPASENIE.
Mne sa toto páči oveľa viacej. A pozorujem okolo seba
každý deň, že … to je ono. TO JE ONO! TO JE VONČO!
Malé ostrovčeky Raja na Zemi sa rozširujú, spájajú do väčších a väčších, vznikajú
rozsiahle územia a spoločenstvá, kde si rozumieme, ľúbime sa, usmievame
a smejeme, ba až rehlíme, až nás brušiská BRUCH (čaute, Trenčín) bolia.
Túdúdú, túdúdú. Už tu viac nebudú!
Straši(dlova)ť.
Ma až nohy rozboleli, čo som sa šiel uchodiť.
#A…#HOJ…=…#HEAL…#THE…#WORLD