Mohli by sme síce čakať ešte ďalšie desiatky rokov, ale … vlastne načo? Na čo?
Na spasiteľa Ježiša Krista, kým zostúpi druhýkrát z nebies?
Poniektorí tvrdia, že tu už bol, že nie síce Kristus, ale ním zasľúbený Syn Človeka,
že vďaka Nemu prebehol Posledný Súd a teraz už len tí, čo prežili, ale dostali trest,
odpykávajú, strádajú a trpia, ich bachari dohliadajú, švihajú bitchom a sem-tam
dajú cukor, no, dajú, všetok šlohnú a to z dna vrecúčiek, trúsia pomedzi pospolitý
ľud, tvária sa sociálne a hovoria, že dobre nie, že bolo, dobre, priam to najlepšie
nás ešte len čaká.
Že neveríte?
Pravdu, Svätú Pravdu majú.
Ale ani len zbla netušia, čo čaká a neminie práve ich. Niéééé, žiadne rumunské basy,
verejné pranierovanie, výsmech, či potupa. Nie, nie, nie.
My, Slovenky a Slováci sme príliš veľkí Grandi na takéto prízemnosti.
Nech si pekne len užijú nakradnuté, prepíšu na synovcov a milenky.
Dobrú chuť k bohatej hostine a príjemné dovolenkovanie na vzdialených ostrovoch
prajeme! My, čo tu ostávame, lebo sa nemusíme hanbiť za zlodejinu, ba sme priam
hrdí, pyšní na svoju dobrodejinu a aj iné dejiny v preBOHatej miere.
Proste vy si pôjdete, kde ľahšie a my si to tu konečne spravíme po svojom.
Ach áno, TO SA PREDSA NEDÁ, TO NEBUDE FUNGOVAŤ !!!
Presne týchtotu pochybovačov, nariekačov a obsmŕdačov si pribaľte ako batožinu
do svojich tryskáčov a nám DÁ SA, VIEME, SME scHOPní, DOKÁŹEME TO, AK
NIE SAMI, TAK SPOLOČNÝMI SILAMI, S OSTATNÝMI ĽUĎMI dOBRej VÔLE
CELKOM URČITE.
Notybrďo, nápad, môžu ostať aj všetci vinníci, ktorí prispejú k dobrému dielu, bude im
odpustené a bude sa na nich pozerať nie, že ako na bývalých vinníkov, ale ako
na obrátených Pavlov Šavlov, teda s úctou, rešpektom a vďakou, že pochopili, čo sa
má a čo nie. Niet tej sily, ktorá je mocnejšia, silnejšia ako Naša.
Veď aj Jožo spieval kedysi začiatkom deväťdesiatych:
Názov pesničky jedného zo zakladajúcich členov, Vaša Patejdla, hovorí za všetko,
je o nás, pre nás, presne popisuje stav vecí, NÁS NIK NEPORAZÍ
(ak sa zbabelo nevzdáme !!!)
No pome sa, rytieri, bohatieri, BOHAtieri, sme ufňukané slečny, ktoré sa budú držať
maminej a manželkinej sukne do konca života a potom s hanbou umrieme alebo
dokážeme konečne Urbi et Orbi, Mestu a Svetu, čoho sme schopní a k čomu sme
ochotní? Nie, nie, tentokrát už nie, tentokrát to prehrať nemôžme, lebo …
veď sa na nich len pozrite … strach v očiach, naložené v trenkách, s oligarchami
za chrbtom, ale státisícmi nasratých pred sebou, hádajme trikrát, kto tento súboj
vyhrá, sure bet this one, jeden chorý, druhý v koncoch, tretí pred- aj po- posratý.
Winner takes it all … Víťaz berie všetko, víťaz MÔŽE všetko, zdravím, Pali, svätú
Pravdu máš. Kto? Ja určite, aj Fero od Kovárov, Ďuri, Andrej, Pali Feši z Dubnice,
Joža berieme na pódium a aj všetku nádejnú mlaď na všetky
koncertné pódiá sLÓVEnska a celého sveta.
Ukážme, ukážeme celému svetu, že to ide, dá sa, takto a takto, tatko a mamka.
Veď celkom jednoducho, pomôžeme jeden druhému, nezištne, dám viac ako
dostanem, vráti sa mi úplne inde, stonásobne, presne tak, ako fungujeme už dlhé
roky, sme preto spokojní a šťastní a len sa s úsmevom prizeráme,
čo tamtí „hore“ stvárajú a predvádzajú.
Zúfalo potrebujú helfnúť, úpenlivo prosia, rukami mávajú,
prstíkom ukazujú, že ty, aj ty.
Pozri im do očí a uvidíš odpoveď.
Odísť chcú ONI, vládnuť budeme MY!