Áno, znie to celé rasisticky a účelovo. Lenže …
To prvé slovo označuje človeka, čo sa dajmetomu vyhýba priamemu
pohľadu, užitočnej práci, zahýba nielen manžel-ke/ovi, ohýba slová,
aby priniesli prospech práve jemu.
Cigáň bol u nás odmalička klamár, lebo Rómov sme tu nikdy nemali,
a ak nejakých, tak sporiadaných a slušných. Na malé výnimky, ako som
sa toť nedávno dozvedel.
Zlodej je opakom dobrodeja. Teda nielen ten, čo kradne, ale koná aj
ostatné zlá.
Je ľahké pre „bieleho“ zhadzovať svoju vlastnú vinu na „cigána“, veď
ešte stále je početne vo väčšine a oveľa príjemnejšie je upozorňovať na
škvrnky na rúchu bratovom, ako drhnúť to dlhoročnou špinou zažraté svoje.
Vnútorné samozrejme, lebo vonkajšie ide pomerne jednoducho vyprať
v práčke a navoňať avivážou či deodorantom.
Ale oko a nos skúseného pozorovateľa a cítiča vôní oklamať nejde.
Tak to prišlo.
Prvý vážny incident na mojom novom prechodnom bydlisku.
Zmizlo grilované kurča.
Priamo z mojej izby.
Na(ne)šťastie nie moje, ale spolubývajúceho z izby.
Ospravedlňujem sa všetkým svojim priateľom z etnika, ktoré
samo seba niekedy označuje ako cigáni, rómovia, prípadne inak.
Za ten názov článku.
Teda jeho prvé tri slová.
Lebo práve takáto je typická reakcia mnohých necigánov, keď
zistia, že práve niečo zmizlo a mal v tom prsty …
Pravdu povediac, aj mne sa to dralo na jazyk, ale predsa len,
chcelo to hlbšiu analýzu.
Ďalší spolubývajúci, onen „cigán“ (naozaj som nezisťoval, či je,
alebo nie je) to určite neurobil preto, že by nemal jedlo, alebo
si ho nemal za čo kúpiť, ale natruc.
On totiž od môjho izbového – okradnutého – spolubývajúceho
nedostane iné pomenovanie, ako práve CIGÁN. Žiadne Jano,
Paľo, Jožo, ale práve CIGÁN.
A tak chlapci hrajú malú psychologickú vojnu.
Som zvedavý, či niekto „vyhrá“ alebo sa to celé skončí zmierlivou
remízou. Držím im v tom palce. Nech je aspoň na byte pokoj a
mier.
A ešte ku koncu nadpisu.
Ukradnuté kurča, strom, vrecko zemiakov je šuvix v porovnaní
s lupom mnohých profesionálnych bielych zlodejov v podobe
privatizovaných podnikov, štátnych zákaziek, atď. atď.
Poniektorým Rómom poďakujme za to, že nám ostatným poniektorým
odhaľujú našu vlastnú tvár.
Ja osobne ďakujem svojim rómskym priateľom, že majú poväčšine
tieto nerómsko rómske žabomyšie slovné hrátky v … , na …
a že sú, akí sú – nepotrebujú sa na nič hrať.
HOWGH.