Ale sme my poniektorí herci, herečky.
Napíšem oslavnú ódu na posledného prezidenta spoločného štátu Sloveniek,
Čechov, Slovákov, Češiek, votriem sa do priazne jeho najbližších plus
obdivovateľov ?
Alebo s nadhľadom skúseného politológa zhodnotím celú jeho kariéru, okrajovo
sa dotknem jeho prednovembrového pôsobenia a sústredím sa hlavne na to,
ako svojimi rozhodnutiami uvrhol do nešťastia mojich rodných ?
Dám tomu všetkému údernú titulku, aby si na môj článok kliklo čo najviac
čitateľov, vynesiem Havla do nebeských výšin alebo ho spráskam pod čiernu
zem, nech sa mi karma vyšplhá do výšin k zosnulému alebo sa môj článok
stane najčítanejším za posledné dva týždne a predbehnem svojho úhlavného
nepriateľa, najčítanejšieho blogera ?
Zabudnem na to, že prázdne slová ostanú prázdnymi, nech sú ich plné noviny,
displeje počítačov a televízne správy, opomeniem, že to hodnotné takým ostane,
i keď si to prečíta hoci len pár desiatok ľudí ?
Keď si rozprávku Zuzky Rozprávkarky presne pred týždňom prečítalo (kvôli
tomu, že ďalších päť príspevkov po nej pribudlo v priebehu 24 minút) ani nie
sto ľudí, znamená to, že sa neoplatí prečítať si ju …
… keď budem so svojim „skvostom“ tróniť pätnásť dní na svetskoslávnom
poľnotrávnom piedestále, značí to moju ašpirantúru na Pulitzerovu cenu ?
Prípadne si dovolím ako karikaturista z novín odvedľa zobraziť mŕtveho
prezidenta zo „zaostalej“ Severnej Kórey, otextujem to „vtipnou“ formulkou
VŠÍMAJTE SI MA ! , pri zapojení trochy fantázie, bystrého rozumu – v duchu
predrevolučného kamuflovania budem nepriamo naznačovať, že som tým
myslel aj (či nebodaj iba) … ?
Budem sa vysmievať, najlepšie priamo z televíznej obrazovky, z toho, čo
robia ľudia severne od 38. rovnobežky, pričom by som robil presne to isté,
keby som bol na ich mieste ?
A ČO KEBY SOM BOL TAK NA PÁR HODÍN, DNÍ, KĽUDNE AJ DLHŠIE, TICHO ?
A PRÁVE TÝM TICHOM POVEDAL ÚPLNE NAJVIAC ?
už chcem byť ticho …