Mám rád číselká, keď sú tak pekne poporadí, pekne uložené.
Keď všetko pekne sedí, presne na milimeter, do haliera , do centíka.
Ale zasa šialený puntičkár nie som, niekedy je priamo vhodné
nechať ľuďom mantinely, toleranciu od – do, voľnosť pohybu.
Mám rád písmenká, keď sú tak pekne poporadí, pekne uložené,
tak, že okrem toho, že sú gramaticky správne, aj dávajú zmysel
a niekoho naozaj obohacujú a nie sú iba ďalšími zbytočne vyslovenými,
napísanými, prečítanými – zabíjajúcimi drahocenný čas.
Ako som sa ráno prebúdzal, zašrotila kalkulačka v hlave a hlásila, že
dnes poobede sa to takto pekne uloží, okrem toho sa samozrejme
spustila databáza slovných údajov a tá k tým 16, 15, 14, 13, 12, 11
ihneď priradila známy hit skupiny EUROPE: The FINAL COUNTDOWN.
Spomínate si?
We’re leaving together, but still it’s farewell.
And maybe we’ll come back … to Earth, who can tell?
Nechajme slová textu piesne, kto chce, nech si ich pozrie aj ďalej,
mňa oslovil hlavne ten názov piesne v zvláštnej kombinácii s menom
skupiny, lebo dokopy to znie priam(o) až APOKALYPTICKY.
Politici, finančníci, všetky múdre, ale hlavne „múdre“ hlavy zachraňujú,
čo sa dá, ale hlavne to a tých, čomu a komu niet rady, t.j. ani pomoci,
riešia takmer neriešiteľné, topiac sa chytajú nielen slamky,
ale častokrát aj kovadlín, mlynských kameňov a rôznych iných závaží,
ktoré pomyselne kladúc na krky tisícok , miliónov ľudí v konečnom
dôsledku pridávajú len a len na tie svoje vlastné.
Dennodenne počuť: JE OHROZENÁ DEMOKRACIA !!!
VLÁDA ĽUDÍ, VLÁDA ĽUDU, VLÁDA ĽUDÍ ĽUĎOM.
Ono by to bolo všetko pekné, keby si tí, čo chcú vládnuť,
čo „vládnu“, dokázali vládnuť aspoň sami sebe.
No lebo ako môžem vládnuť davu ľudí, keď nedokážem ovládať
ani len svoje pudy, keď okrádajúc len hromadím a hromadím,
keď miesto pomáhania len škodím, keď za pána namiesto
Najvyššieho, Stvoriteľa, prehlásim rovno seba.
Ľudia akosi pričasto zabúdajú, KTO JE TU NAOZAJ PÁNOM.
Zabúdajú na to starozákonné:
JA SOM PÁN, BOH TVOJ A NEBUDEŠ MAŤ INÝCH „BOHOV“ OKREM MŇA.
Zabúdajú na Slová spred dvoch tisícročí:
MILUJ SVOJHO BLÍŽNEHO AKO SEBA SAMÉHO.
Zabúdajú, že:
SMIETE ČOKOĽVEK, LEN PRI SPĹŇANÍ VLASTNÝCH ŽIADOSTIVOSTÍ
NESMIETE UBLIŽOVAŤ OSTATNÝM.
Zabúdajú, že akonáhle prestanú dodržiavať Pravidlá, Zákony, ale nie tie pozemské,
ale tie, ktoré platia od vekov a aj vždy budú, nehľadiac na to, či sa to komukoľvek
páči alebo nie, tak tieto si vynútia Zmenu, Poriadok a nezabráni im v tom
ani celé ľudstvo dohromady, pretože sú nad nami sily, mocnosti, ktoré sa absolútne
nepýtajú, či to, čo sa deje, je nám po vôli alebo nie.
Ľuďom už dochádza dych, ale … majú, čo chceli.
No – chceli, oni nechceli toto, čo majú dennodenne na očiach, čo sa im každodenne
deje, čo sa ich až existenčne dotýka, čo im až príliš tvrdo a jasne hovorí, že je
najvyšší čas niečo s tým všetkým urobiť.
A čo ľudia nechcú pochopiť podobrotky, nakoniec pozlotky pochopia celkom určite.
Miesto POKLADOV DUCHA už dlhé stáročia kopíme POKLADY ZEME, HMOTU.
Neustále potrebujeme mať vyšší a vyšší HDP, vyššiu spotrebu, viac, väčšie, vyššie,
celé toto šialenstvo hromadenia, zbierania sa na nás valí viac a viac a už nám pomaly
všetkým začína dochádzať, že v mnohých prípadoch je MENEJ naozaj VIAC.
Tretia Svetová dnes už celkom v pohode beží.
Ale NEPRIATEĽOM v NEJ nám NIE JE NIKTO INÝ, ako sme si MY SAMI SEBE.
Kým celkom úplne poctivo – každý sám, sama v sebe nenájdeme odvahu,
ochotu niečo, niečo veľmi podstatné a dôležité so sebou urobiť, tak sa
„tam vonku“ neudeje absolútne nič, naopak, bude to horšie a horšie.
Ona tá BOŽIA VÔĽA je celkom JASNÁ, len my máme akosi stále
PROBLÉM JU POCHOPIŤ. A tak keď ju nechceme pochopiť dobrovoľne, tak
je „ZHORA“ dopúšťané stále viac a viac, nech sa nám to prejavuje na zdraví,
na finančnej situácii, na celkovej pohode a psychike.
Na záver troška OPTIMIZMU.
Nie troška, ale VEĽA OPTIMIZMU.
Sú miesta, sú ĽUDIA, kde, u KTORÝCH TO FUNGUJE NA JEDNOTKU.
Tí môžu byť pomerne spokojní sami so sebou, ale určite nie sú
spokojní s tým, čo sa deje okolo nich.
Oni, Ony by aj radi pomohli, keď ale doteraz vždy boli predbiehaní
„pomáhačmi“, „špecialistami“, „vzdelancami“, „múdrymi“.
POMOC nepríde z EU, POMOC nepríde z Vlády SR, POMOC nepríde
od tata, mamy, doktora.
Taká chvíľková, dočasná možno, ale taká
NAOZAJSTNÁ, TRVALÁ, STÁLA úplne ODINAKIAĽ, ale tá naozaj až
vtedy, keď si ju PO ZMENE SEBA SAMÉHO, SAMEJ, zaslúžime.
Prajem čo najviac DOBROVOĽNÝCH, RADOSTNÝCH, VESELÝCH zmien,
úprav a ozdôb VLASTNEJ DUŠE, NAJVNÚTORNEJŠIEHO VNÚTRA
aby tých nedobrovoľných, boľavých a smutných premien muselo byť
čo najmenej, prípadne žiadne.
Nech ten FINAL COUNTDOWN tvrdo zasiahne IBA TÝCH, KTORÍ SI UŽ
INAK AKO NATVRDO POVEDAŤ NEDAJÚ.
Idú VIANOCE, BUĎME DOBRÍ K SEBE AJ K DRUHÝM.