Robo Fico, Miki Dzurinda, ďakujem Vám za darček k najbližším meninám.

13. októbra 2011, krkOSKAR bRÁNka,

Ráno som sa prebudil do nádherného jesenného dňa, vykonal obligátnu

hygienu, pochutil si na leče, dostal sprdunga za to, že som to lečo ešte teplé

nepriniesol na izbu môjmu spolubývajúcemu Pánovi Cisárovi … nie

priezviskom, ale titulom – teda hlavne jeho správaním sa a povýšenosťou

nielen voči mne, dal som si spršku v teplej vode z modrého kohútika.

Stále sa ma kolegovci z hotela California pýtajú, či tečie teplá, keď sa

chystám do sprchy – ja hovorím, že áno – z červeného horúca, z modrého teplá

a studená tečie z kohútika iba u nás na Orave.

Osviežený som sa vybral priamo na Súmračnú, už som dlho nebol pozrieť

Robina priamo v centrále, rozmýšľajúc pri tom, že si od Dottoreho vypýtam

pre mojich fotrovcov podpiskartu Parlamentnej STAR prvej veľkosti, veď by sa

predsa patrilo, aby Dr. Fico šrajbol prinajmenšom podpis, pozdrav dvom zo svojich

verných dlhoročných voličov.

Bolo vopred jasné, že na Súmračnej môže byť akurát tak teta na recepcii, tak som

zobral odtiaľ aspoň tri kartičky s natlačenými ksichtíkmi a podpismi Robinov Fica a

Kaliňáka a Mareka Maďariča.

S tým, že si ich snáď niekedy niekde odchytím aj naživo a donesiem našim domov

aj origo podpisy, prípadne nejaký ten pozdravčok.

Včera som odhadoval termín predčasných volieb na máj, ale že mi moji kamoši

urobia až takú veľkú radosť, že ho dohodnú presne na moje meniny, to som naozaj

nečakal.

No nedbám, chalani, ako myslíte, je to podľa mňa troška skôr, ako by bolo optimálne,

ale zasa chápem – Robino má skvelé preferencie, takže why not a Miki potreboval

rýchlo šťastnú novinu do Bruselu poslať, tak by odsúhlasil Robinovi asi aj Zlatú

Slavobránu.

A že ste pri tom mysleli aj na mňa a mojich menovcov, to ste mi urobili vééééľkú,

prevelikú radosť, neviem, ako sa Vám odplatím a odmením, ale ja už niečo do tých

mojich menín vymyslím, hádam Vás aj na oslavu pozvem.

Mihol som sa neskôr aj pred Úradom vlády a tam to žilo prinajmenšom podľa počtu

televíznych autíčiek, všimol som si TA3, STV, Markízania tam boli, vlastne asi

všetci podstatní a významní.

V centre som si dohodol nejaký biznis na Obchodnej – a ešte predtým sa mi

prihodilo niečo veľmi, preveľmi veselé 🙂

Idem si po Obchodnej smerom od Kolárka a oproti mne borec s pohárom piva v ruke.

„Ty si herec, ja Ťa poznám !!!“ – hovorí mi jeden z našich menej známych hercov,

veselý od piva a šťastný od svojej hereckej prirodzenosti, postaviac sa mi do cesty,

že ďalej ma nepustí.

Zasmial som sa a neprotestoval, tvrdím, že väčšinu svojho života jednoducho musím hrať,

najradšej totiž ľuďom predvádzam ich samých, aby som im ukázal, akí sú skvelí alebo

niekedy aj blbí.

Oslavoval vo vieche narodky svojho známeho – rabína Paliho a akurát bol vonku na dnuká

zakázanej cigaretke.

Pospomínal všetkych svojich hereckých známych, čo postretal za posledný týždeň,

Milana Lasicu, hudobníka Janka Lehotského, len tak by the way Ďuriho Kukuru a len čo

to o Kukurovi dopovedal, už na mňa kričí:

„Aha Ho, KUKURA, ide ku nám !“

Keby sme to boli dohodli, tak to lepšie nenačasujeme, to bolo presné ako Spielbergove

scény, ale najsmiešnejší bol aj tak rabín Palino, lebo ten sa hneď vrhol na Juraja a ťahal

ho, či skôr za ním dovnútra do viechy.

A o chvíľu vybehol víťazoslávne von, že mu Ďuro vrátil nejaké prachy, čo mu vraj dlžil za

nejaké stavebné úpravy či čo. No proste mal zasa na chvíľu za čo piť.

Chvíľu sme ešte s hercom Jožinom podiskutovali, poprial mi veľa šťastia s Marošom

Kramárom, za ktorým sa chystám už dobrý týždeň a nie a nie sa k nemu dopraviť do divadla

dole na SNP a Kolárskej, ale keď posledný týždeň bolo najlepšie divadlo aj tak hore na kopci

a to som si veru ujsť nechať nemohol, takže Maroško bude musieť počkať.

No do hája, som v Blave dnes dva týždne a program mi hustne, až by som potreboval 50

hodín za deň.

A zajtra vyzerá, že idem vykonávať akúsi prudko zárobkovú činnosť, zasa to vyzerá, že bude

peňazí, že nebudem vedieť, čo s nimi, budem musieť nájsť niekoho, s kým ich strovím alebo

prípadne premením na nejaké ine DOLCEVITNE radosti.

Tuším začnem pracovať na volebnej kampani a najviac sa mi predvčerom videl aj tak Rišo SULÍK,

držal chlapec, držal statočne a nepustil.

Ani do Gatí, ani Svoje Slovo Muža.

A tým si získal veľa priaznivcov a obdivovateliek.

Tuším mu pôjdem podať osobne ruku a vypiť s ním nejaké to pifčo.

Majte sa krásne a rozmýšľajte, ako tie voľby urobiť, aby sme už nie z dažďa

pod odkvap, ale prinajmenšom pod nejakú striešku, aby sme aspoň trošíčka

uschli, keď už sme takí mokrí od potu tváre v práci a aj od politických búrok

a nečasov.

Zdravím, všetko dobré 🙂