Som už stará rašpľa, OLD FART, presluhujúci puberťák a nedokončený vysokoškolák.
Vraj a dokončiť by si si tú vysokú školu nechcel ?
Ja reku, dobre sa pýtate, lebo keby ste sa , že „Chceš si ju dokončiť ?“ – to by nebolo
dobre opýtané.
A dobre sa pýtate aj tí, čo chcú vedieť, aké stretko, kedy stretko, kde stretko, s kým stretko.
Blogeriek, blogerov. Prosím inšpiratívne reakcie a hlášky na
No nechcel. Bol som tam celých osem (číslom 8) – jéj, osmička s pravou okrúhlou zátvorkou
je takýto perfektný smajľo 8) , teda ešte raz číslom 8 ) semestrov a z toho ma najviac
bavili, presne ako môjho bratranca syna na zéeške, telocvik a prestávky.
A aby som nebol nespravodlivý, Milan Ftáčnik bol jedným z dvoch, na ktorého si
absolútne bez problémov spomeniem pri zmienke ja a VŠ, tou druhou je, I am so sorry
for forgetting Your Name, naša úplne úžasná cvikárka už ani neviem, tuším to bola
nejaká matika pre decká ZŠ, didaktika, pedagogika alebo čosi také od Johnnyho Ámosa.
Ja som zabudol na Jej meno, ale to len preto, lebo bola úplne Hviezdna, Milana pozná
každý bežne rozhľadený človek, minule som ho stretol na námestí SNP v Bratislave a
usmieval sa jak mesiačik na hnoji, keď som mu prezradil, že Ho dávam za vzor všetkým
pedagógov, a to hlavne pre geniálnu zrozumiteľnosť jeho prednášok a ochotu bezprostredne
reagovať na akýkoľvek dotaz z pléna poslucháčov.
Ale tá moja Noname cvikárka, tú nosím vo svojom srdci s ďaleko väčšou láskou, predsa len,
je to ženská. A aby nebola až tak úplne Noname, nazvem si Ju Astra, lebo celkom určite
jednou z tých Hviezd najjasnejšej letnej oblohy bola, a ak neumrela, som sprostý a cynický,
je a ešte dlho bude, teším sa aj za Jej súčasných študentov.
Niekde pri týchto dvoch Esách som začal chápať, že môj život nebude žiadna matematika ani
IT, aj keď som v oboch celkom zdatný samoštudent a čo sa týka niektorých oblastí, patrím
medzi špičky … na našom dedinskom smetisku. Ale som špička 🙂
Do slovenčiny som bol zamilovaný od neviemkoľkých rokov, keď som ako škôlkár čítaval
kamošom nechápajúcim, ako to môžem, keď ešte nechodím do školy, rozprávky a možno aj
fotrove noviny,
do slovenčinárok pani Kovalikovej, dúfam, že som nevynechal dĺžeň na áčku a do
Dášky Piačekovej a tu zasa neviem, či „i“ alebo „j“, to viete, starecká demencia, som
bol tak trochen platonicky, asi do Dášky ako už zrelší puberťák troška viac, zaľúbený
a úplné šialenstvo nastalo až na výške, keď som zistil, že napriek svojmu ksichtu, trošku
krajšiemu od čerta, mám u báb úspech, a to kvôli kecom, rečiam, kláboseniu, reči 🙂
Ja žiadnych sedem divov sveta nemám, ja mám len jeden jediný.
Tým je SLOVO, to, o ktorom začína Písmo Sväté, o ktorom začína Posolstvo Grálu, Korán,
vlastne všetky knihy, napísané alebo inšpirované Vyslancami Ducha, Služobníkmi Svetla.
A čo sa týka tej našej rodnej, tak tých 23 krát 2, rovnako ako chromozómov, nositeľov
genetických information, písmen, pomocou ktorých to naše ľudské, Slovenské Slovo, reč,
tvoríme a používame.
My sa nemilujeme preto, že krásne vyzeráme, že sme bohatí alebo voňaví.
NO TO TAKY, ale ja viem, že je to hlavne preto, ako vieme
VYJADRIŤ, VYSLOVIŤ, PODAŤ, POVEDAŤ, NAPÍSAŤ, ZAŠEPKAŤ
tie naše pocity, stavy, nálady, výhry a prehry, víťazstvá a porážky, smútky a eufórie,
radosti a bolesti, túžby a nádeje, strachy a odvahy, Harry, Harry, budem musieť zasa
s Rowlingáčkou na kus reči do Londóňa ako v 97-om, keď som tam bol za Vandou a
s dlhým nosom som odišiel bez nej, ale s INOU – REČOU … MATERČINOU
Mojou NAJMILOVANEJŠOU 🙂
I 8) LOVE 8) WOMEN a nechápem, prečo tentokrát smajľovia nie 🙂